Ešte necelých 20 rokov pred Pľúvatkom, presnejšie v roku 1955 – a je to teda už presne 70 rokov – vyznačili vojenskí kartografi na historickej vojenskej topografickej mape historické retenčné nádrže ktoré aspoň istý čas slúžili ako chovné rybníky. Najhlbší mal úctyhodnú hĺbku – až 2,5 metra!
Zdroj výrezu z VTM z r. 1955, http://geoportal.gov.sk
Pikoška je, že hneď vedľa neho chovali svine, a o tom sme už naozaj nemali ani len potuchy… Najbližšia účelová nádrž ležala od dnešného Pľúvatka iba 500 m. V severovýchodnom (pravom rohu) historického rybníčka dnes ľudia z Luníka VII nastupujú ráno na Michalovskej ulici v Košiciach do autobusu MHD č. 17.
Rybníky vznikli na dne historickej ťažobnej jamy, kde sa kedysi ťažila tehliarska hlina.
Práve z miesta rybníčka ju zvážali po účelovej koľajovej dráhe až do historickej tehelne (na mape ako „cih.“).
Ako vidno z priloženej mapy, kým nevzniklo Pľúvatko, tak sa v roku 1955 nachádzalo neďaleko 6 ďalších menších či väčších vodných plôch, kde naisto žili obojživelníky i plazy a kde minimálne lovievali vodné vtáky. Máme o tom záznamy zo starších vedeckých, zoologicky zameraných článkov. Pýtate sa, kde sa v rybníkoch vzala voda? Nuž, okrem zrážkovej vody dotovali rybníky aj pleistocénno-holocénne intenzívne zahlinené štrky, ktoré sú významným kolektorom vody. Časť vodného i nevodného života po zániku recipientov (hlavne mloky, žaby, jašterice, hady a vodné vtáky) emigrovala do blízkeho okolia, a je celkom možné, že v 2. polovici 60-tych rokov min. st. si našla útočisko práve vo vznikajúcom Pľúvatku.
Pľúvatko sa nachádza vedľa CVČ čo je super, najmä pre deti z CVČ, ktoré sa budú môcť na Pľúvatku vzdelávať priamo v teréne.
Dnešný stav
